Verní pomocníci (1/2)

Dnes ráno som si uvedomil, že som už dlhšiu dobu nedával nič na papier. Po niekoľkých skúsenostiach som sa rozhodol, že o tom napíšem blog. Témou dnešného blogu bude to jediné a pravé! Nápomocní priatelia! Alebo inak, ľudia, ktorí musia pomáhať druhým a poskytujú obdivuhodné stanovisko pri pomoci.

Ešte predtým by som rád poznamenal, že som človek, ktorý si váži svojich priateľov. Veľmi si cením a obdivujem ľudí, ktorí vo mne našli to skutočné ja a aj vďaka ich nakopnutiu som tam, kde som. (To len pre prípad, žeby nejaký obdivuhodný samaritán mi nepísal pod článok niečo v zmysle: Hej! A ty si nevážiš ľudí!)

Všetci poznáte situáciu, keď stretnete nejakého obdivuhodného altruistu. Čo to vlastne je altruizmus? (Mimochodom, čítali ste Čingiza Aitmatova? Tam sa to dozviete.) Ale v skratke: Podľa Biblie Ježiš Kristus sa šiel ukrižovať za naše hriechy. Inými slovami, on trpel za nás a obetoval sa preto, aby sme sa my dostali do raja. Podobne to je aj v knihe od vyššie uvedeného autora. Volá sa to Popravisko a tam sa vlčia matka obetuje pre svoje deti. To je altruizmus v tom normálnom význame. Podobne je to aj v literatúre. Isteže poznáte príbeh o Berenovi a Lúthien. Tam by sme mohli hovoriť o altruizme v tom význame, že kvôli láske spravili to, čo spravili. (Viac ani netreba hovoriť.)

Ibaže podaktorí ľudia zobrali interpretáciu veľmi zaujímavým spôsobom. Pre niektorých ľudí je obrovské množstvo informácii takým informačným šumom, že by si mohli pred intepretáciou hodiť fen do vane a až potom začať interpretovať text.

Altruizmus v spoločnosti vytvára akési hrdinstvo. V istom kontexte je to aj pravda. Nebol Ježiš hrdina? Nebola Lúthien, že sa vzdala nesmrteľnosti, hrdinka? Mohli by sme pokračovať donekonečna. Jednoducho v našich očiach sú to ľudia, ktorí sú pre nás hrdinovia a rozprávame o nich v pozitívnom aspekte.

Potom prichádza do spoločnosti niečo iné. Hoci, to neprichádza, ono to tu už je stáročia. Prichádza voľačo egocentrické s mierou imbecility. Niekto, kto chce byť v očiach druhých ľudí ako Ježiš Kristus a mať tie „zásluhy“. Niečo v zmysle: „Poznáš Feria? Ta on je taký dobrý človek! On mi zmenil život a ja som mu taký vďačný.“ (Tí chytrí z vás asi začínate chápať na čo narážam.)

A dostávame sa k fenoménu obrovských poradcov pre všetko. Ešte predtým ako tieto legendy života budem analyzovať, mám chuť položiť otázku na úrovni reflexie. Všimli ste si, že všetci radcovia a pomáhači života zväčša mali problémy vo svojom živote? Iným radiť áno, ale poriešiť si vlastné veci nie. (Inak táto veta je tak mainstreamová, že ju ani nebudem ďalej rozvádzať.)

Navrhujem vytvoriť zopár spoločenských aktivít, kde vstupujú títo anjeli života. Títo astrálni hrdinovia, komunikujúc anjelským jazykom, sa vyskytujú asi všade. Napíšem len zopár, ktoré mi napadajú.

1. Večer sme boli na pive a trochu som prišiel domov po štyroch.

Isteže to poznáme všetci. Ideme vonku, zakecáme sa a prídeme domov trochu v inom stave ako sme predpokladali. Ľahneme si do postele a potom zvuk budíku pripomína zbíjačku. Pocit suchej huby asi ako chlpi vof gambe, bolí nás hlava a všetky zvuky sú pre nás také nádherné asi ako Vilo Rozboril, keď spieva vianočnú koledu.

Prichádza nám rada! Veľmi cenná! Navrhujem si to vycapiť na chladničku a nosiť ju v peňaženke vedľa svojich milovaných.

Rada: Vezmi si tabletku! Vypi 40 litrov vody! Kyslé uhorky aspoň 3 fľašky a nezabudni sa dobre vyspať! V izbe si vyvetraj a čo ja viem čo. (Napríklad zaspávaj pri predstave s nuru masážou ako ju na tebe praktikuje Rasputin.)

Trošku to aplikujem na seba:

Hádam viem, čo mám robiť, keď sa večer opijem a druhý deň mi je zle. A inak nechápem prečo sa vtedy ku mne títo mudrci postavia v zmysle: „Ty neschopný ľahtikár! Bezo mňa by si nebol na tomto svete spasený! Počkaj, nič nerob, idem ti pomôcť!“ (Vrelá vďaka!)

Efekt takýchto rad je zväčša kontraproduktívny. Ja skutočne verím tomu, že tí ľudia to myslia v dobrom. Tým horšie. Ibaže prísť za človekom. „Počuj, včera si sa opil! Urob toto a bude ti lepšie!“ To je to najhoršie, čo môžete urobiť. Prečo? No pretože, aj keby tie rady pomohli, psychicky je väčšinou ten človek totálne mimo.

2. pracovné pohovory, hľadanie si práce

Človek si hľadá prácu pre nejaké dôvody. Behá po pohovoroch a nejako ešte nič nevyšlo. Sám je z toho dotyčný dosť nešťastný a potom príde čarovná rada.

„To nie je možné! Ty si toľko pohovorov absolvoval a ešte nič nevyšlo! Musíme sa čo najskôr stretnúť. Ja sa budem hrať na HR a ty budeš uchádzač!“

Blahoželám, mám chuť napísať do akadémie Markíza de Sadé a potriasť vám rukou s absolvenstkým diplomom.

Hádam netreba vysvetľovať to, že občas držať hubu je to najlepšie, čo môžete spraviť.

Pretože opäť tomu človeku dávate najavo, že je úplne neschopný a, že bez vašej pomoci nemá šancu uspieť! Inak, viete, k čomu vaše šľachetné rady vedú? Ten človek prestane hľadať prácu, lebo má pocit, že je úplný looser. (Gratulujem vám, pokračujte v činnosti a potom, keď sa začnete diviť, prečo nemáte kamarátov, pohľadajte si na interente skratku STFU.)

3. Informačné technológie.

Človek si nevie s niečím rady a prichádza rada nad zlato.

On: No, čo nové?

Vy: Nič.

On: Jak to, že nič? Práca, žena, bývanie?

Vy: V práci prechádzame na postgresql, tak sa s tým učím pracovať. Akurát sa učím ako vytvárať užívateľa a nastavovať mu práva!

On: Googli! Ja som programátor! To ide mimo mňa! Ale Google mi pomohol už toľkokrát v živote! Napríklad pri tom ako sa robia podmienky!

Vážne? To naozaj, keď si nie som istý, mám použiť Google? Fakt tam niečo nájdem? No, kto by to bol povedal. Ja som mal na vysokej škole informačnú analýzu, dokonca mám z nej štátnu skúšku a ešte k tomu som aj absolvent v odbore, ktorý sa venuje vyhľadávaním a spracovávaním informácii. To, že treba Googliť, som nespozoroval za celý čas svojho štúdia! Vďaka ti človeče za cenné podklady pre úžasné vzdelávacie aktivity!

Raz som napísal na jeden pracovný server mv /etc/ /dev/null. Keď som to reštartoval, ono to z nejakého dôvodu nešlo. Prišiel za mnou guru informatiky a začal mi rozprávať, že si mám nainštalovať ovladač na grafickú kartu! Vraj to pre to nejde! Veru, vrelá vďaka!